reklama

"Teta, jemu ste dala viac!"

Pred mesiacom som sa zúčastnila svätej omši v istom nemenovanom meste. Pri východe z kostola, ani neviem odkiaľ sa vzali, ale zrazu sa objavili dve rómske deti a oslovovali odchádzajúcich: „Teta, prosím si korunu.“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

No, a toto ma zarazilo,... to u nás na dedine ešte nevidieť. Dobre viem, že je veľká nezamestnanosť, a viem aj to, že najviac postrádajú tí,... teda deti, ktoré za nič nemôžu! Chvíľu som pozorovala odchádzajúcich a deti, ktoré boli chudučké a biedne oblečené, v ich lesknúcich sa očiach bola nádej a na tvári sa striedal úsmev so sklamaním, podľa toho, či v dlani pocítili tiaž okrúhlej mince, alebo ich dlaň zostala prázdna. Zastala som si obďaleč a pouvažovala o tom, čo sa asi dá dnes kúpiť za korunu?... Nič ma nenapadlo a tak zrejme nič! Mysľou mi preleteli Ježišové slová: „Kto pýta, ten dostane!“ A tak som urobila to, čo ešte v živote takýmto spôsobom nikdy – almužna putovala z ruky do ruky... Vytiahla som peňaženku a prvú mincu, ktorá sa mi dostala medzi prsty som podala jednému z chlapcov. Ten hnedú mincu hneď ukryl v dlani a s víťazným úsmevom sa obrátil ku kamarátovi. Ten vidiac, že jeho „kolega“ uspel, razom bol pri mne a pýtal si „korunu“. Nepovedal slovka, len mi podstrčil svoju maličkú dlaň, a jeho šibalské očká akoby vraveli: Jemu ste dala, a mne nie? Teda som opäť siahla do peňaženky a jednu mincu som podala chlapčekovi. Ten, obrátiac sa ku kamarátovi, so spokojným úsmevom ukazoval čo má! Lež jeho široký úsmev rýchlo ochabol, lebo ten druhý držal v dlani desaťkorunáčku a on stískal iba päťkorunáčku. A kde je spravodlivosť?! – vraveli jeho sklamané očká. A hneď nahlas apeloval: „Teta, jemu ste dala viac!“ Ja som sa pousmiala a pohľadala ešte jednu päťkorunáčku, aby mali zarovno.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tešili sa chlapci, tešili, aj poďakovať sa zabudli, napokon, to nebolo až tak podstatné,... Odchádzajúc som dúfala iba v to, že si za tú utŕženú „veľkú“ sumu, kúpia nejakú sladkosť a nie niečo horšie,... A tiež som sa od týchto detí poučila niečo, na čo som už možno dávno pozabudla. Že spravodlivosť musí byť, na to sú deti veľmi citlivé a to dobre vedia. Dospelí sú ich vzormi a očakávajú od nich nielen starostlivosť a lásku ale aj spravodlivosť, ale či ju aj dostanú?... Srdce sa mi zarmúti, keď si spomeniem na túto udalosť,... Čo z týchto detí bude až podrastú?

Júlia Péterová

Júlia Péterová

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Teší ma! Mám rada všedné a jednotvárne dni, lebo nie sú všedné a jednotvárne už vonkoncom! Milujem "ulitu", pohybujem sa rýchlosťou slimák/hod., a moje obľúbené hobby? - tvorba PPS. Inak inval. dôchodkyňa, milionárka času a nápadov... Ahoj! Zoznam autorových rubrík:  ÚvahyZo všedného života niečo nevšePostrehyOtázky a odpovedeŽijem a verímMinipoviedkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu