reklama

Smrť – ktorej nik neunikne, a čo je po nej…

Lebo opäť sa mi dostala do ruky knižka od R. A. Moody: LIFE AFTER LIFE – Život po živote. Ja viem, spomienky ľudí, ktorí sa vrátili z klinickej smrti nie sú 100% spoľahlivé a málo toho dokazujú ale...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

Sú ľudia, ktorých zaujímajú len všedné veci: rodina, práca, nákupy,... Buď nemajú čas sa zastaviť a obhliadnuť sa okolo seba, alebo sa ani nechcú. Zavrú sa do svojej „ulity“ a už nevystrkujú nos. Sú naopak ľudia, ktorých všetko zaujíma. Radi sa zahrabú do tajomstiev prírody, so záujmom sledujú život okolo seba, zaujíma ich flóra i fauna. Zaujímajú sa ale aj o ekonomiku i politiku, ale stále im to nestačí, svoje poznatky neustále rozširujú. Možno sú to len „veľmi zvedaví“ ľudia, alebo skôr „správny“ ľudia, ktorí, ako som to povedala jednému môjmu priateľovi: „Chodia do vysokej školy života.“ - Neustále sa učia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj mňa zaujíma všetko možné i nemožné. Zaujíma ma svet, ktorý vidím okolo seba, ten hmatateľný, poznateľný, ale aj neviditeľný, nepoznateľný, ba „neobjaviteľný“! Je mnoho vecí medzi nebom i zemou, napr: anjeli, ktorých by som rada poznala a videla, ale teraz bude reč o niečom celkom inom. Lebo opäť sa mi dostala do ruky knižka od R. A. Moody: LIFE AFTER LIFE – Život po živote. Ja viem, spomienky ľudí, ktorí sa vrátili z klinickej smrti nie sú 100% spoľahlivé a málo toho dokazujú ale...

Raz mi prezradil jeden priateľ, ktorý spomínanú knihu nikdy nečítal, predtým patril totiž k tým „ulitník-om“: „Keď som sa ocitol v stave klinickej smrti, čo aj lekári potvrdili a mám to zaznačené aj v zdravotnom zázname. Len som si uvedomil, že som mŕtvy. Nijako ma to však nerozhodilo ani nezarmútilo, vôbec nič! Bleskovou rýchlosťou som preletel akýmsi tmavým tunelom a zrazu som sa ocitol na lúke. Počul som hudbu, akú na zemi ešte nikdy a videl som neobyčajné kvety krásnych farieb, aké na zemi nikdy. Cítil som sa v úplnom bezpečí, obklopoval ma pokoj a nesmierna láska. Bol som celkom sám, ani to mi nevadilo. Akonáhle som si to všetko uvedomil a prijal situáciu zrazu sa objavil nádherný svetelný lúč,... Myšlienkovou formou mi bolo naznačené, že sa musím vrátiť. Nechcel som sa vrátiť, lebo TAM som sa cítil blažene. Potom za zlomok sekundy sa všetko skončilo a ja som sa prebral k životu.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz si poviete: „No hej! Klinická smrť... Ale nik sa z hrobu nevrátil, aby to potvrdil!“

Myslím, že v živote Dona Bosca som čítala o tom, že sa v kňazskom seminári spriatelil s jedným adeptom. Ako mladí ľudia aj ich zamestnávala myšlienka: či existuje nejaká forma života po fyzickej smrti, či jestvuje druhý svet. S priateľom si dali sľub, ktorý z nich skôr umrie, príde tomu druhému povedať, čo je a ako. Kamarát Jána Bosca ochorel. Veľmi kašlal, možno to bola tuberkulóza a zomrel. V krátkej dobe po pohrebe sa zjavil Jánovi – dodržal svoj sľub - a potvrdil, že existuje druhý svet a teda aj život po fyzickej smrti. Jána Bosca toto zjavenie naľakalo a vážne ochorel a jeho rekonvalescencia dlho trvala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alebo: Nedávno som čítala v našich okresných novinách podobný prípad. Matka dlhé roky ležala na posteli opatrovala ju dcéra. Matka sa bála smrti, - veď kto by nie? Aj ja sa bojím, lebo je to niečo neznáme. - S dcérkou sa veľa rozprávali o tejto téme až jej raz sľúbila, že ak existuje druhý svet a nejaká forma života po smrti, určite jej dá o tom vedieť. Po matkinej smrti prešlo pár dní, dcéra mala návštevu. Ako sa tak v kuchyni bavia začuje matkino volanie: „Anka, Anička!“ Hlas bol však slabý, dcéra nereagovala. Volanie sa opakovalo a teraz už bolo hlasnejšie: „Anka! Anička!“. Dcéra si uvedomila, že jej mať už nežije a tak sa robila, že nič nepočuje – ani sa nehla. Volanie sa však opäť opakovalo a pán, ktorý bol na návšteve poznamenal: „Niekto Vás volá!“ Dcéra si vtedy spomenula na matkin sľub a všetko vyrozprávala pánovi, ktorý bol vtedy u nich ohľadne poistenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Smrti nik neujde, nik sa pred ňou nesková a nik ju nepodplatí, aby si získal ešte hodinu, deň, rok života. Ani si predstaviť neviem situáciu na tom druhom „brehu“, až sa tam raz ocitnem, čo asi odpoviem na otázku: Ako si žila svoj život? Čo mi vieš ukázať?... Samé ľutovania hodné deje sa mi vyhrnuli z pamäte, sú to veci, ktoré by som najradšej vygumovala zo svojho života, nie som vôbec hrdá na seba,... Preto je najvyšší čas aby som sa polepšila, viac sa venovala ľuďom okolo seba a poučila sa zo svojich chýb a vyhýbala sa im v budúcnosti – ak nejakú ešte mám... 

Svoje riadky končím jedným veľmi pekným výrokom od Lenona:

„Kade chodíš rozsievaj kvety, lebo nikdy nepôjdeš po tej istej ceste.“

Júlia Péterová

Júlia Péterová

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Teší ma! Mám rada všedné a jednotvárne dni, lebo nie sú všedné a jednotvárne už vonkoncom! Milujem "ulitu", pohybujem sa rýchlosťou slimák/hod., a moje obľúbené hobby? - tvorba PPS. Inak inval. dôchodkyňa, milionárka času a nápadov... Ahoj! Zoznam autorových rubrík:  ÚvahyZo všedného života niečo nevšePostrehyOtázky a odpovedeŽijem a verímMinipoviedkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu