Vyrazili sme zavčas rána. Pred budovou starej a opustenej Polikliniky (ak som dobre informovaná, len na druhom poschodí sú kancelárie VZP), čo nevidia moje bystré oči? V okne medzi prízemím a prvým poschodím sedia ženičky, ako také lastovičky na drôtoch pred odletom do teplých krajín. Tak som si hneď uvedomila, ejha, zasa ma čaká neobyčajná skúška zdatnosti.
Keď vyjdem na I. poschodie predo dvere protetika, hľadím a hľadám, ale nenachádzam ani stoličky ani lavičky, len postávajúcich ľudí s paličkami a barlami. Poniektorí stoja, to sú tí zdatnejší, ostatní sedia na okenici alebo na schodoch, (nijak tým nerušiac aj tak slabú premávku, nakoľko klienti VZP sú mobilní, a tak nás pekne - krásne obchádzajú, a čo si myslia, nuž, to je ich vec). Niektorým predvolaným osobám čakajúcich na protetika bolo zdolanie schodov priam špičkovým športovým výkonom, za čo by si zaslúžili aj zlatý odznak zdatnosti.
Protetik meškal, čomu sme sa ani nedivili, veď prišiel z veľkej diaľky, ale došiel a to už bolo dobré znamenie. Vybavovanie trvalo dosť dlho, kto chodí na meranie topánok, alebo na meranie protéz, dobre vie, 20 - 35 minút ubehne kým je jedna miera hotová. Predo dvermi nás bolo 12 osôb nerátajúc sprievodcov, lebo pomoc sa vždy zíde a kto chce zdolať ťažký terén, musí sa na úlohu patrične pripraviť.
Pred 13 00 hod. som sa konečne dostala na rad aj ja, vojdem do miestnosti a spomeniem si,... Opäť som zabudla! Áno, zasa som si nevzala metlu a lopatku, každý rok si urobím predsavzatie, že im raz vyzametám, ale prejde rok a človek je tak veľmi zábudlivý tvor! Je mi to naozaj ľúto, lebo už dlhé roky táto miestnosť nebola uprataná, ale čo robiť, raz darmo. Snáď o rok, áno, o rok opäť prídem!
Na spiatočnej ceste sa pýtam ochotnej susedky: " Tak čo? Kedy si spravíme ďalší "výlet"? Ona sa na mňa nesmelo pousmeje, a ja meditujem,... vari je to naozaj nemožné?! Je také ťažké nájsť a uvoľniť jednu miestnosť v bezbariérovej budove, trebárs v nemocnici a to len na jeden deň mesačne?
Na záver posielam pozdrav všetkým ochotným ľuďom, ktorí pomáhajú nám, odkázaným na ich pomoc.
