Ale pre tých druhých, pre pesimisticky naladených a ľudí so sklonom k depresiám sa s jeseňou začína smutné, tmavé a mimoriadne ťažké obdobie. Zahľadiac sa do krajiny pokrytej rannou hmlou nenachádzajú žiadny zmysel života. Akoby sa dostali do slepej uličky z ktorej niet východiska, nikde niet svetlého, teplého lúčika, ktorý by zohrial ich stuhnuté srdcia. Ale najhoršie na všetkom je, že sa svoj smútok snažia zakryť. Bolesť duše sa pokúšajú utajiť pred všetkými.
Je mnoho rád, ako sa dostať z tohto stavu. Jedna rada nich: zájsť a pohovoriť si s človekom, priateľom o ktorom vieme, že má duševnú silu, vie pozdvihnúť našu náladu, dať nám niečo cenné, niečo tak cenné, čo nekúpiť za žiadne valuty – LÁSKU. A prečo lásku? Myslím si, že za smútok ľudí môže pocit zbytočnosti. Ale nemohli by byť smutní, keby sme im my ostatní denno-denne dávali najavo, že ich máme radi, že nám na nich záleží a sú pre nás viac než cenní... Že sú nepostrádateľní! Lebo ten, kto je nepostrádateľný, nemôže sa cítiť zbytočným. Koho ostatní ľudia potrebujú, nemôže sa cítiť zbytočným. Kto má v živote úlohu, nemôže sa cítiť zbytočným...
Myslime pozitívne ale pritom buďme pripravení aj na prípadné rany osudu, ktoré ľahšie prekonáme, ak s nimi rátame. Ceňme si ľudí, členov rodiny, v čase keď sú s nami, aby sa nám nestalo, že v ruke s kyticou chryzantém a pritom s mučivým svedomím prekročujeme prah cintorína. Hľadiac na blikajúce svetlo sviečky stojíme pred hrobom toho, ktorý nás navždy opustil a vyčítame si, aj keď je už neskoro, že sme na neho nikdy nemali dostatok času...
Vieme, život každého človeka raz končí a nikdy nehovorí len o šťastí ale aj o nešťastí. Honbou za veľkým šťastím však neraz prehliadame malé nepatrné šťastíčka, ktorých je v živote rozhodne viac. Minulosť sa už nenavráti, do budúcnosti nevidíme, ale prítomnosť je naša, preto vychutnajme každú sekundu, ktorú nám je dopriate prežiť na tomto svete. Buďme vďační za šancu pracovať, tvoriť aj milovať. Poďakujme sa nielen za slnečné ale aj daždivé dni, vediac že po nich raz vyjde slnko.
Ceňme si vlastný život aj život tých druhých. Rozdávajme ľuďom milý úsmev, úsmev, ktorý prezrádza náš záujem o nich a zároveň má moc roztápať ľady v dušiach. Želám vám veľa slnka – na oblohe aj v tvári...
